Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2021 | Archív výstav

Stretnutie„Stretnutie“

Výstava absolventov Strednej umelecko - priemyselnej školy v Kremnici (SUPŠ).
2. 7. 2021 – 26. 9. 2021

Myšlienka usporiadať výstavu absolventov „šupky“ v Kremnici vznikla už dávnejšie. Kvôli situácii s riešením pandemickej situácie sa termín odsúval. Keď sa stretnú „šupkári“, vždy cítiť akúsi spriaznenosť s inštitúciou, väzby medzi nimi nezanikajú, každý sa viac či menej vracia k zdroju, ktorý utváral vnútorný ideový a umelecký svet študentov. Vzťah k minulosti je rozmanitý, a či je sentimentálny alebo existuje snaha vymaniť sa z vlastných limitov, je legitímny. V dielach sa prejavuje vždy úprimne, navonok možno nesúrodé cykly spája ich vlastný jedinečný príbeh. Dá sa prečítať z textilných techník Beáty Hlinkovej, v smutnoláskavých obrazoch Silvie Rešetárovej. Urputnosť hľadania nie ľahkej, ale krásnej cesty nachádzame v kresbách a obrazoch Braňa Jánoša, u Jána Svatíka v maľbe akrylom a digitálnej fotomontáži. Milota Petrenzová niekedy neúprosne, ale vždy s hlbokou úprimnosťou odhaľuje krehkosť svojho bytia. Poctivú, tvrdú, priam archeologickú prácu vidno v reštaurátorských počinoch Zuzany Komendovej. Fero Rišiaň neodkladá fotoaparát ani na noc. Paľo Hadač nezaprie svoje divadelníctvo ani vo svojich hravých objektoch. Maľbe podľahli Zuzana Kalapošová, Anna Dzifčáková, Jarmila Filadelfiová, jemnému pastelu Janka Jamborová. Ilustráciám a keramike sa venuje Anka Málková, Miro Foltin maľbe, Jano Mihálik kresbe. Hela Kraľovičová ostáva verná kovovým razidlám. Výstava by mohla byť veľkou prezentáciou každého zvlášť, no aj z malého nahliadnutia do individuálnej tvorby badáme dôležitosť umenia v živote autorov. Dá sa odtušiť obrovská sila v procese tvorby, saturovanie túžob objaviteľov, jednoduchá radosť aj tiché rozjímanie.
Ak aj niektorí nepracujú vo svojich odboroch, každý si nesie pečať toho bohatého, šťavnatého, sviežeho, a aj zraniteľného obdobia na „šupke“. A každý využíva vedomosti a zručnosti, ktoré nadobudol v škole alebo počas prázdnin so skicárom po Slovensku. I keď „alma mater“ prežíva existenčnú krízu, nikto už nezmaže jej vplyv na množstvo nasledovateľov, pre ktorých je prameňom živej vody. Našťastie ľudské osudy a ich význam nepodliehajú vplyvom času a šupkári nikdy nezabudnú na svojich skvelých profesorov.
Dnes to už znie ako z iného sveta. Kamaráti a spolužiaci z rokov 1978 – 1982 sú veľmi radi živou súčasťou tohto iného sveta z Kremnice, kde sa začal ich spoločný príbeh.

 

Čo sa skrýva pod šatami„Čo sa skrýva pod šatami“

Výstava prezentujúca históriu spodnej bielizne v priebehu storočí
3.7. 2021 – 26.9.2021

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva počas letnej turistickej sezóny na novú výstavu prezentujúcu históriu spodnej bielizne v priebehu storočí, uvedenú pod názvom „Čo sa skrýva pod šatami“.
Napadne Vás pri každodennom súkaní sa do spodnej bielizne, kde sa vlastne vzala? Spodná bielizeň je v dnešnej dobe neodmysliteľnou súčasťou každodenného odievania. V minulosti tomu tak nebolo. Nosenie spodnej bielizne bolo zriedkavé a intenzívnejšie sa začala nosiť až po prvej svetovej vojne. Rovnako ako u mužov, sú za prapredkov dámskej spodnej bielizne, považované bedrové rúšky. Prvým vyslovene spodným oblečením sa stali živôtiky a šnurovačky, ktoré sa objavujú už v 13. storočí. Ich funkciou bolo zoštíhliť pás, zdvihnúť prsia viac do popredia a taktiež priniesť zaujímavý prvok do vtedajšej módy.
Podprsenka stále čakala na svoje objavenie, keď sa na scéne na prelome 16. a 17. storočia objavil korzet vystužený kovovými prútmi, oceľovými platňami a vypchávkami, ktoré nosili ženy aj muži. Korzet tak bol jedným z dôležitých krokov vedúcich k vynálezu klasickej podprsenky. Ako prvé si klady tohto dámskeho doplnku začali užívať dámy na šľachtických dvoroch Francúzska. Ženy sa dokonca nechávali zošnurovať tak pevne, že sotva dýchali. Postupom času sa korzety stali symbolom spoločenského postavenia. Renesančná doba prispela k rozvoju spodného oblečenia aj vznikom špecializovaného nočného odevu: bola to plátená košeľa a čepiec.
Už dávno pred vynájdením push-upiek chceli naše prababičky na svoje prednosti upozorniť. A tak v 16. a 17. storočí každá, vyššie postavená dáma vlastnila špeciálne vystužené košieľky, ktoré mali za úlohu prsia zdvihnúť, aby pôsobili plnšie. Spodné oblečenie tvorilo v minulosti veľmi dôležitú súčasť výbavy nevesty – zhotovovalo sa v takom množstve, aby vystačilo po celý život. V posledných rokoch 19. storočia sa však život nečakane zrýchlil, a aj móda sa začala meniť v nebývalom tempe – a tak starostlivo pripravovaná bielizeň vyšla z módy skôr, ako ju majiteľka stihla vynosiť.
Spodné nohavičky sa medzi dámami ujali až v 19. storočí. Prvými nositeľmi boli baletky, prostitútky, mníšky a malé dievčatká. U dospelých žien bolo vtedy úplne bežné, že žiadne nohavičky nemali.
Typická podprsenka s ramienkami, ktorá sa nasadzovala ako jediná textilná časť bez sťahovania hrude, sťažovania dýchania a s rovnakou funkciou, akú má dnes, sa objavila začiatkom minulého storočia. Za skutočnú vynálezkyňu dnešnej podprsenky je považovaná Mary Phelps Jacobová, ktorá v roku 1914 dostala vlastný patent na výrobu čisto textilnej podprsenky. V roku 1913 mala len 19 rokov, keď sama riešila problém, keď nechcela používať bolestivý korzet. Pri príprave na newyorský ples zachránila celú situáciu tak, že si zošila dve vreckovky so stuhou a vytvorila si prvú podprsenku.
A čo na výstave uvidíte naživo? Bedrové rúšky, kópiu prototypu podprsenky podľa Mary Jacoboej, rôzne typy nočných košieľok a čepcov i súčasť spodného ľudového odevu. Vďaka slovenskej firme POHAN prezentujeme aj súčasnú ľanovú spodnú a nočnú bielizeň.

 

Promo video k výstave: https://www.youtube.com/watch?v=TTzSRYU4wZ8&t=12s