Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2012 | Archív výstav
STAVEBNICA MERKUR
-
výstava o známej kovovej stavebnici Merkur predstavujúca modely zberateľa Jiřího Mládka
17. október 2011 – 30. november 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Pri svojej ďalšej zastávke na putovaní po Slovensku predstaví výstava známej kovovej stavebnice Merkur
modely zanieteného zberateľa pána Jiřího Mládka z Českej republiky. Výstava bude sprístupnená v dňoch 17.10.
- 30.11 2011 v Pohronskom múzeu v Novej Bani.
Pán Mládek sa touto polytechnickou stavebnicou zaoberá viac ako 55 rokov, má najväčšiu zbierku Merkuru na
svete, venuje sa jej histórii, na diaľku vedie niekoľko Merkur klubov, dokonca píše o nej aj knihu. Neustále
stavia nové a nové modely, jeho rukami prešlo už viac ako 5 ton drobných kovových súčiastok, pripravil
množstvo výstav. Jeho model Oceľového mesta, postaveného podľa Julesa Verneho , ktorý váži už vyše 1200 kg,
je vystavený v Múzeu Merkuru v Polici nad Metují. Popritom sa venuje i dobrovoľníckej činnosti – pomocou
stavania modelov z Merkuru pomáha rozvíjať jemnú motoriku detí v herni na oddelení neurológie v motolskej
nemocnici, za čo bol ocenený Národným dobrovoľníckym centrom Hestia - cenou pre najlepších dobrovoľníkov,
nazývanou Křesadlo.
Výstava zoznámi návštevníkov s históriu Merkuru od prvopočiatku (jeho vynálezca Jaroslav Vancl ho začal
vyrábať v roku 1925), až do súčasnosti. Po celé tie roky sa vyrába ako jediná stavebnica na rovnakom mieste
- v Polici nad Metují bez podstatnejších zmien a prevažná väčšina súčiastok je stále rovnaká. Samozrejme,
Merkur nezostáva stáť na mieste, ale ide s vývojom. Pripravujú sa robotické stavebnice, predávajú sa
stavebnice elektronik či elektro. Stavebnica je aj vhodnou didaktickou pomôckou, pretože nenásilným spôsobom
rozvíja technické nadanie, zručnosť i fantáziu.
Na výstave uvidíte, čo všetko sa pánovi Mládkovi podarilo z Merkuru postaviť, napr. model bratislavského Starého mosta s premávajúcim elektrickým vláčikom. Súčasťou výstavy bude aj herňa, kde si môžete vyskúšať zostaviť vlastné modely. Fantázii sa medze nekladú a najkrajšie z nich sa stanú súčasťou výstavy. Deti a dospeláci, príďte sa k nám zabaviť - veď ako pán Mládek často hovorieva: „ ...je to stavebnica pre deti od štyroch do sto rokov.“
Okná
do duše
výber z tvorby akad. mal. Zuzany Komendovej, hosťujúci autor Zuzana Komendová ml.
15. jún - 3. október 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Slávnostnou vernisážou bola v Pohronskom múzeu sprístupnená výstava Okná do duše,
ktorou návštevníkom predstavuje výber z tvorby akad. mal. Zuzana Komendová.
Žije a tvorí v Žarnovici, vyštudovala na Strednej umelecko – priemyselnej škole v Kremnici – Plošné a
plastické rytie kovov. V roku 1990 ukončila študijný odbor – Reštaurovanie maľby u Doc. I. Meszárošovej na
Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
V súčasnosti sa venuje predovšetkým reštaurovaniu maľby, čo považuje za svoje poslanie a povolanie.
Spolupracuje so známymi galériami a múzeami v regióne. Niekoľko ňou zreštaurovaných obrazov zdobí aj
priestory Pohronského múzea. Popri tejto práci, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, precíznosť i odbornosť, sa
rada ponára do ticha a fantázie vlastnej tvorivosti...
Svoje obrazy nemaľuje so zámerom vystavovať, ale pre potreby vnútornej výpovede. Jej diela sa stávajú akoby
otvorenými oknami do duše umelkyne. Pozýva nimi do sveta meditácie preto, aby sme zistili , čo sa odohráva
vo vnútri človeka, zachytáva duchovný rozmer i prežívanie viery v každodennom živote...
Tak, ako modlitba, aj tvorenie potrebuje stíšenie, kladenie si otázok i hľadanie odpovedí. A o to sa autorka
usiluje. V tvorbe rada experimentuje. Popri klasických postupoch skúša nové materiály i techniky – maľba na
sadrokartón, omietku, polystyrén, pastel na textilnej podložke. Úsporné narábanie s formami, zámerné
zjednodušovanie a štylizácia ešte viac podčiarkujú podstatu myšlienky a posolstvo...
Dcéra Zuzka, ktorá je hosťujúcim autorom na výstave Okná do duše, zameriava svoje štúdium na Vysokej škole
výtvarných umení v Bratislave na tvorbu šperkov. Zoznamuje sa s rôznymi technikami a materiálmi, prekvapuje
nezvyčajnými nápadmi a riešeniami - napr. šperk ako autoportrét, prsteň na dva prsty, prsteň ako hlavolam...
Výstavou sa obe autorky snažia podporiť v ľuďoch dobro, čistotu a krásu, ktoré sa skrývajú v každom človeku
, aby sa nebáli rozvinúť ako kvet starostlivého záhradníka...
Kykladské
umenie
súkromná zbierka Jána Hertlíka
15. jún - 3. október 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Zberateľ, či tak trochu aj umelec? Túto otázku si isto položia mnohí návštevníci výstavy
Kykladské umenie pri pohľade na cca 100 replík kykladských sošiek zo súkromnej zbierky Jána Hertlíka
z Pezinka, ktoré nielen zozbieral, ale aj rôznymi maliarskymi technikami upravil do podoby originálov, ktoré
sú vystavené v múzeách po celom svete...
Zberateľ venuje všetok svoj voľný čas Egyptu a Grécku, ich bohatej histórii, zaoberá sa amatérskych štúdiom
egyptskej, minojskej a kykladskej kultúry... Ďalším jeho koníčkom je cestovanie po spomínaných krajinách,
spoznávanie ich histórie, kultúry, kultúrnych pamiatok, navštevuje múzeá... Z ciest si domov prináša okrem
množstva spomienok aj množstvo fotografií a suveníry v podobe starovekých replík. Tejto svojej vášni sa
venuje od roku 2002. Po úspešnej výstave „Egypt – dar Nílu“ v roku 2009 sa teda predstavuje Ján Hertlík v
Pohronskom múzeu v Novej Bani druhou svojou výstavou – tentoraz so skvostami kykladskej kultúry...
Kyklady sú vlastne ostrovy v strede Egejského mora, kde sa už v 3. tisícročí pred n. l. rozvíjala svojrázna
a vyspelá civilizácia, ktorá bola skvelá, ale nepoznala písmo. Preto neexistuje žiadny písomný dokument,
ktorý by nám priblížil vieru, náboženstvo, či organizáciu kykladskej spoločnosti. Vieme o nej teda len veľmi
málo...
V hrobkách a príbytkoch na kykladských ostrovoch sa našlo veľké množstvo predmetov. Obyvatelia ostrovov
poznali bronz, z ktorého si vyrábali pracovné nástroje. Z malých dedín vyrástli mestečká, ktoré obchodovali
s Krétou i s ostatnými oblasťami v Stredozemnom mori. Kykladské umenie sa stalo pojmom. Reprezentujú ho
najmä neveľké mramorové sošky nahých žien.
Hlavu majú oválnu, tvár bez očí a úst, rozdelenú výrazným nosom, krk je dlhý, ruky skrížené, nohy
natiahnuté, telo vtesnané do kosodĺžnika. Podobne sú štylizované aj sošky žien s deťmi, hudobníci s flautou,
či s lýrou.
Čo predstavujú tieto sošky? Mnohý bádatelia v nich vidia "idoly", "bohyne-matky", "bohyne plodnosti",
"venuše". Pri celom rade sošiek a malieb so zvýraznenými symbolmi ženskosti, ktoré poznáme z pravekých
nálezov z najrozličnejších miest na svete, to dozaista pripustíme, pri kykladských sa tomu akosi
vzpierame...
Kykladské idoly si svoje tajomstvá aj naďalej nechávajú pre seba a nehybne pokojne stoja , či posedávajú so
založenými rukami a tvárami mierne pozdvihnutými dohora bez akéhokoľvek výrazu. Napriek tomu z nich vyžaruje
istá dobrosrdečnosť a tiež sebavedomie, ako keby ich autori spred 5000 rokov modernému človeku odkazovali,
pozrite sa, čo sme vytvorili len jednoduchými nástrojmi...
Oni
a ja
výber z tvorby Mgr. Lucie Hudecovej, hosťujúci autor Richard Santay
18. apríl - 10. jún 2011 (výstava predĺžená)
Pohronské múzeum, Nová Baňa
V Pohronskom múzeu v Novej Bani bola sprístupnená výstava Oni a ja, v ktorej predstavuje Lucia Hudecová
svoju grafickú tvorbu a hosťujúci autor Richard Santay svoje obrazy...
Lucia Hudecová, slobodný umelec, rodáčka z Novej Bane, ktorá v súčasnosti žije vo Veľkých Kostoľanoch
neďaleko Piešťan, v malom domčeku plnom umenia, s tromi psíkmi a svojim drahým „R“. Práve priateľ Richard
Santay je hosťujúcim autorom na výstave „Oni a ja“...Aj napriek tomu, že je Richard telom aj dušou technikom
v priemysle, práve Lucy v ňom prebudila driemajúci talent a cit pre umenie. Vo svojom voľnom čase rád maľuje
obrazy, ktorých ústrednou témou je sloboda v akejkoľvek podobe, využíva kombinované techniky, najmä akryl,
air-brushing a z veľkej časti ho ovplyvňuje najmä street art umenie.
Umelecký svet pozná ich tvorbu pod značkou LucyHudec a SantoSféry...
Lucy tvorí od malička a sama o sebe hovorí, že je umelec – samorast. Kreatívne obdobie ju sprevádzalo na
základnej, strednej a vysokej škole a ona cítila, že to nie je len chvíľkové nadšenie, ale obrovská túžba
naučiť sa ovládať svoje predstavy a fantáziu a dokázať to preniesť všetko na papier, či plátno...Ukázať
ľuďom, že toto je jej svet a v ňom chce žiť, že umenie je úžasná terapia pre jej dušu, ale aj pre ľudí,
ktorí majú možno vo svojom živote menej svetla.
V roku 2005 vystavovala Lucy vo svojom rodnom meste po prvýkrát a predstavila sa svojou kresbou, maľbou a
textilom. Odvtedy nevystavuje, tvorí doma a k ľuďom sa jej práce dostávajú prostredníctvom internetu...Pred
piatimi rokmi sa začala Lucy venovať aj grafike, ktorú prezentuje na tejto výstave a ponúka návštevníkom k
nahliadnutiu...
Na začiatku jej technicky veľmi pomohol priateľ Richard. Lucy sa vďaka svojej šikovnosti a obrovskému
nadšeniu dopracovala k profesionálnej zručnosti, ktorú by jej mohol závidieť nejeden grafik. Autorské
grafiky tvorí viacerými spôsobmi. Sú to fotomontáže, dokresľované fotomontáže a kresby v počítači –
ilustračné obrázky. Buď pracuje s fotografiou, ktorú dotvára, alebo s autorskou kresbou. Grafika jej ponúka
ohromné možnosti, dokonca väčšie, ako samotná maľba. Rada pracuje s bielou, červenou, čiernou, oceľovomodrou
a blankytnou farbou. Žiarivé farby využíva pri detských ilustráciách.
Najsilnejšou témou pre Lucy sú ženy. Objavujú sa v jej obrazoch – ako inšpirácia, či múzy, od ktorých sa
odvíja množstvo životných príbehov. Mnohé z jej grafík sa vyznačujú veľmi silným pozitívnym vyžarovaním a
Lucy sa nimi snaží v ľuďoch prebúdzať pocity tajomného, záhadného a pritom príjemného ticha, ktoré preniká z
jej obrázkov a dotýka sa diváka...
V jednom článku bolo o Lucy výstižne napísané, že pri pohľade na jej grafiky, či krehučké bábiky sa naskytá
veľmi krásne spojenie...“Lucy je taká Alica v krajine zázrakov. Prepadla niekde cez zajačiu dieru a žije v
snovom svete, presne takom, aký vysníval na filmovom plátne Tim Burton (mimochodom jej obľúbený režisér). V
tomto svete nie je nič nemožné, ak tomu uveríš...Zajace nosia kabátiky, kvetiny rozprávajú, mačky dokážu
miznúť a jedna jediná žena môže mať obrovskú silu a predurčenie pomáhať iným – hoci aj svojimi obrázkami...“
S
Fénixom na krídlach
5. apríl - 31. máj 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Výstava nazvaná S Fénixom na krídlach bola sprístupnená v Pohronskom múzeu v Novej Bani v
spolupráci s Územnou správnou radou Detskej organizácie FÉNIX v Novej Bani 5. apríla 2011 – presne v deň 20. výročia
založenia Detskej organizácie Fénix na Slovensku, ako občianskeho združenia detí, mládeže a dospelých. Členom
Fénixu sa môže stať každý – deti do 15 rokov, mládež do 26 rokov a dospelý, bez ohraničenia veku.
Hlavným cieľom organizácie Fénix je vytvárať deťom a mládeži podmienky na aktívne, obohacujúce a prospešné trávenie
voľného času. Zámerom je pomáhať deťom a najmä mladým ľuďom, aby sa naučili využívať svoj voľný čas pre dobro
všetkých naokolo i pre napredovanie seba samých, pomáhať mladým členom pripraviť sa na svet, aký bude, ale aj
vznietiť v nich záujem a snahu osobne sa podieľať na tvorení sveta, v akom by chceli žiť, a tiež pomôcť im získavať
schopnosti a skúsenosti, ktoré na to budú potrebovať.
Organizácia, ktorá pôsobí nadregionálne na celom území Slovenska, dostala do vienka symbolické pomenovanie podľa
mýtického vtáka Fénixa - ako symbolu znovuzrodenia a nesmrteľnosti, či ako jedno z 88 súhvezdí modernej
astronómie...
Výstava v Pohronskom múzeu je len maličkým zlomkom pestrej činnosti Fénixákov, ktorá je zameraná na poznávanie
prírodných a historických zaujímavostí nášho regiónu, ale aj celého Slovenska prostredníctvom vlastivedno –
turistických poznávacích podujatí. A tak môže návštevník na výstave vidieť fotografie z expedície Vysoké Tatry, z
výstupu na Vtáčnik, či Kráľovu Hoľu, fotografie z expedícií Roháče a Poľana, z návštevy Chorvátska – po stopách
Martina Kukučína... Organizácia dokumentuje na výstave aj starostlivosť členov o Náučný chodník Vojšín v Novej Bani
a zaoberá sa aj takou dôležitou témou súčasnosti ako sú drogy / Život bez drog – život radostný/...
Súčasťou tohto podujatia je aj slávnostné stretnutie svojich členov a priaznicov v priestoroch múzea a ocenenie tých
najaktívnejších ...
Spomienka na Zambiu
výstava predmetov, fotografíí a dokumentov zo súkromnej zbierky MVDr. Milana Jeřábka zhromaždených počas desaťročného pobytu v Zambii /1977 – 1987/
15. február - 31. máj 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Už samotný názov výstavy „Spomienka na Zambiu“ naznačuje, čo môže návštevník na výstave vidieť a
o čom výstava vlastne je...Výstava je predovšetkým spomienkou na pobyt MVDr. Milana Jeřábka v Zambii, kam sa
pracovne dostal v roku 1977 a začal tam najskôr pracovať ako expert a štátny okresný zverolekár v Zambii – v Kolome
a neskôr, v roku 1980 ako veterinárny lekár pre komerčných farmárov spoločnosti Zambia Agricultural and Trading
Cooperative so sídlom v Chome. Po desiatich rokoch sa vrátil domov a pracoval ako veterinárny lekár v Bajči. Od roku
1992 je na dôchodku...
Milan Jeřábek , od momentu, čo vstúpil na africkú pôdu, túžil po tom, aby sa raz v budúcnosti mohol o svoje zážitky
podeliť s čo najväčším počtom ľudí – doma vo svojej rodnej krajine. Začal teda zbierať veci, ktoré by ľuďom čo
najvernejšie priblížili prírodu, kultúru, zelenej, čiernej a horúcej časti zemegule. A tak sa teda návštevníkom
výstavy otvára pohľad nielen na vybavenie Jeřábkovej veterinárnej ordinácie, ale aj na krásne motýle, či neslávne
známe muchy tse tse, na hlavy nebezpečnej tigrej ryby, na obrovské kože hada pytóna, na exotickú rastlinu Protea, či
najväčší kokosový orech na svete - Coco de Mer, na odev domorodcov, či prekrásne ženské odevy sárí a chitenge, na
množstvo šperkov vyrábaných nielen z drahých kameňov a slonoviny, ale aj zo sloních vlasov...Poskytuje obraz o
zručnosti Zambijčanov vo vyrezávaní sošiek zo vzácnych drevín, či pletení košíkov...
V tomto roku je to práve 24 rokov od chvíle, kedy sa vrátil MVDr. Milan Jeřábek šťastne domov. Za možnosť vystavovať
svoju zbierku, vďačí najviac svojej manželke, ktorá ho nielen sprevádzala, ale bola mu aj oporou v práci...
Čas však neúprosne beží aj v Zambii. Doba, kedy si deti zhotovovali hračky z drôtu, vyrábali sandále z pneumatík, na
hranie používali mnohonožku africkú sú možno preč. Civilizácia a pokrok si našli cestu aj do Zambie, spomienky však
zostávajú nemenné...
Kopce - moja vášeň
výstava fotografií Mgr. Ľubice Kormaňákovej
15. február - 15. apríl 2011, výstava predĺžená do 15. apríla 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Človek často ani netuší, čo v ňom drieme... Toto je tvrdenie autorky fotografií Mgr. Ľubice
Kormaňákovej, ktorá svoje fotografie predstavuje v Pohronskom múzeu v Novej Bani na výstave nazvanej „Kopce – moja
vášeň“...
Ako malé dieťa ju dedko brával do lesa, kde spolu trávili dlhé hodiny. Neskôr, ako 11 – 12 ročná, sa začala sama
skoro každý deň túlať po blízkych lesoch.
Keďže v jej rodine sa turistike nikto nevenoval, nikto ju teda v tom ani nepodporoval. Dlhé roky musela bojovať s
predsudkami a názormi, že žena má sedieť doma. Boj s predsudkami bol pre ňu ťažší a náročnejší, než vyliezť na
akýkoľvek vrchol kopca. Láska ku kopcom však predsa len zvíťazila a Ľubica Kormaňáková sa venuje turistike už 22
rokov, z toho 12 rokov je aktívnou členkou Klubu vysokohorských turistov Slovenska...
Dospela totiž k dôležitému poznaniu, že zlaté rybky, ktoré plnia tajné sny už dávno vymreli, a tak je čas, aby sme
si sny začali plniť sami. Postupne spoznávala blízke i vzdialené hory Európy. Spolu s členmi klubu nazreli do Atlasu
v Afrike, v roku 2007 sa zúčastnila Slovenskej vysokohorskej expedície na Pamír, kde cieľom bol Pik Lenina, v roku
2009 v užšom kruhu absolvovali mesačnú expedíciu do Ánd – Argentína a Chile, kde sa cieľom stala hora Acconcagua. V
Klube vysokohorských turistov získala Ľubica Kormaňáková odznaky za výstupy na 50 vrcholov v 17 krajinách...
Vystavené fotografie nevznikali pôvodne pre potreby niekedy a niekde ich vystavovať, ale pre spomienku a možnosť si
aj po rokoch nostalgicky zaspomínať...Teraz však má autorka možnosť osloviť hlavne mladých ľudí a poukázať na krásu
hôr a hlavne nato, že svoje sny a želania sa splnia len vtedy, keď si človek ide za svojím cieľom...Len vďaka tomu
mala možnosť nahliadnuť do mnohých pohorí a spoznať kultúru a život ľudí v navštívených krajinách.
Na dovedna 197 fotografiách sa môže návštevník presvedčiť, že táto žena nie je len výkonná vysokohorská turistka,
ale aj výborná fotografka, ktorej nerobí problém existovať i fotografovať aj vo výške 6300m...
Moje najmilšie
súkromná zbierka obrazov Zity Šimkovičovej
14. október - 28. január 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Výstava, ktorá ponúka návštevníkom nášho múzea súkromnú zbierku obrazov Zity Šimkovičovej,
rodáčky z Brehov pri Novej Bani...
Zberateľka pracovala v rokoch 1998 – 2005 ako Area Sales Manager pre krajiny strednej Európy. Sídlo firmy mala v
Prahe a odtiaľ často cestovala služobne predovšetkým do Maďarska, Poľska a na Slovensko. Popri práci spoznávala
život a kultúru spomínaných krajín. Veľmi jej učarovalo Poľsko, noblesa – správanie ľudí, s ktorými sa stretávala.
Zoznámila sa s komunitou umelcov, zoskupených okolo Art Gallery TAB vo Warszawe. Obrazy, ktoré Zita Šimkovičová
vlastní a v našom múzeu vystavuje, kúpila od maliarov, ktorých navštevovala v ich ateliéroch. Pozorovala umelcov pri
práci a naučila sa vnímať obrazy nielen ako tvorbu, ale aj ako prejav vnútorného sveta maliara...
Diela sú pre majiteľku spomienkou na toto krásne obdobie, ktoré poznačilo jej život a pohľad naň a verí, že sa spolu
s návštevníkmi výstavy „Moje najmilšie“ môže podeliť o pocity a radosti, ktoré jej tieto obrazy prinášajú...
Ako zastrúhaš, tak napíšeš
zo súkromnej zbierky Júliusa Lalucha z Tlmáč
14. október 2010 - 28. január 2011
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Zaujímavú súkromnú zbierku strúhadiel a ceruziek predstavuje návštevníkom Pohronské múzeum v
Novej Bani. Pomerne rozsiahla zbierka – 450 strúhadiel a cca 350 ceruziek patrí súkromnému zberateľovi Júliusovi
Laluchovi z Tlmáč.
Dnes už dôchodca, pôvodným povolaním učiteľ, začal svoje strúhadielka vlastne zbierať vďaka svojim žiakom, ktorí ho
svojou hravosťou a ustavičným strúhaním ceruziek – aj keď to nebolo potrebné – priviedli k tomu, že začal kupovať
strúhadlá pre svojich žiakov a samozrejme – aj pre seba. Boli to roky päťdesiate, kedy sa veľa písalo obyčajnými
ceruzkami. Malo to však jednu nevýhodu – hrot sa rýchlo zatupil a bolo treba aj rýchlo strúhať...Strúhadlá v tej
dobe mali veľmi jednoduché tvary a líšili sa len farbou. Popri svojich učiteľských povinnostiach sa po rokoch stal
Július Laluch externým sprievodcom jednej cestovnej kancelárie, aby tak mohol aktívne využiť čas letných prázdnin.
Cestovanie sa pre zberateľa stalo druhou veľkou záľubou. Cestoval po celej Európe, sprevádzal turistov, spoznával
krajiny a z každej cesty si nosil ako suvenír – strúhadlá...
Ako strúhadlá pribúdali, tak ich zberateľ začal zaraďovať do kategórií – modely áut a iné dopravné prostriedky,
hudobné nástroje, zvieratá, domáce potreby, kozmonautika. Strúhadlá rozdelil aj podľa materiálov – z plastu, dreva,
plyšu a kovu. Zvláštnu kategóriu tvoria tie, ktoré sú ozvučené. Postupne, ako sa rozšírilo zberateľovo cestovanie aj
na iné kontinenty, rozrastala sa aj jeho zbierka. Aj svojej rodine je vďačný zato, že ho obdarúvala práve darčekmi v
podobe nových a zaujímavých typov strúhadiel. Vhodným a zaujímavých doplnkom v zbierke i na výstave sú ceruzky –
obrie, farebné, ohybné, hrubé, ceruzky s rôznymi ozdobami, s aktuálnymi námetmi – napríklad reklamy miest, zvierat,
kvetín, či rôznych výročí...
Rozhodne, že zbierka môže byť nielen spomienkou pre tých „ skôr narodených“ na strúhadlá ich čias, ale aj celkom
milým zážitkom pre tých najmladších...
Sládkove
kostoly
17. jún - 30. september 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
BBSK – Pohronské osvetové stredisko v Žiari nad Hronom a Pohronské múzeum
v Novej Bani predstavujú návštevníkom putovnú autorskú výstavu Alexandra
Sládka, in memoriam – kostoly z Pohronia vo výtvarnom umení pod názvom
„Sládkove kostoly“...
Alexander Sládok sa narodil v Prievidzi. V rokoch 1946 – 1950 študoval maľbu
a výtvarníctvo na Slovenskej univerzite v Bratislave u prof. Mudrocha.
Celý svoj život zasvätil pedagogickej činnosti v tejto oblasti. Keď jeho
manželka v roku 1990 odišla do dôchodku, presťahovali sa do jej rodiska, do
Hliníka nad Hronom, kde Alexandrovi Sládkovi učarovala typická stredoveká
architektúra a starobylý charakter okolitých kostolíkov...
Tak sa zrodila myšlienka vytvoriť zbierku a následne galériu obrazov s
tematikou sakrálnych stavieb.
Náhla smrť Alexandra Sládka v roku 2000 nedovolila dokončiť toto dielo. Aj
napriek tomu však autor zanechal 73 olejomalieb kostolov a kaplniek ...
Zbierka má nemalú dokumentačnú hodnotu, lebo mapuje kultúrne dedičstvo a
architektúru miest a obcí na území okresov Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica
a Žarnovica. Z výtvarného hľadiska sa jedná o insitnú tvorbu, ktorej sa
autor venoval len ako koníčku vo svojom voľnom čase...
Pohronské múzeum v Novej Bani vystavuje zo spomínanej zbierky 40 obrazov, na
ktorých sú zobrazené prevažne kostoly a kaplnky z okresu Žarnovica a Žiar
nad Hronom. Výstava však nedáva len priestor architektúre kostola, či
kaplnky, ale poskytuje aj bohatú informáciu o sakrálnej stavbe, o meste, či
obci, kde sa nachádza...
Fajky
- súkromná zbierka Ing.Mirona Mihaliča z Košíc a PIPE Clubu J.I.M z Nitry
17. jún - 30. september 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Pohronské múzeum v Novej Bani v spolupráci s Tekovským múzeom v Leviciach
a Pipe Clubom J.I.M v Nitre sprístupnili výstavu „Fajky“ zo zbierok Ing.
Mirona Mihaliča z Košíc a členov Pipe Club J.I.M Nitra...
Zvyk fajčenia sa datuje do predkolumbovskej éry, keď Aztéci, Mayovia,
Karibovia a ďalšie národy Severnej a Južnej Ameriky vykonávali obrad
fajčenia v rámci náboženských rituálov. Fajčenie sa stalo liekom na liečenie
neduhov, potravou duchov v telách šamanov...Postupne sa tabaku pripisovali
liečebné účinky...Vyvolával stimuláciu, pôžitok, zaháňal hlad i bolesti.
Stával sa čoraz obľúbenejším, postupne sa zvyšoval jeho spoločenský význam.
Tejto neresti podľahli nielen obyčajní ľudia, ale aj diplomati, či
panovníci. Do strednej Európy sa dostal tabak až na sklonku 16. storočia, v
17. storočí sa začali vyrábať prvé hlinené fajočky. Najznámejším výrobcom
bol Karol Zachar z Banskej Štiavnice. Jeho fajky „štiavničky“ si získali
obľubu v Európe, Ázii i Amerike. V 17. storočí sa začali objavovať prvé
fajky z tvrdého dreva, v 18. storočí sa objavili prvé fajky z morskej peny,
neskôr porcelánové...Fajkový novovek prichádza v 19. storočí – po objavení
nového dreveného materiálu, koreňa vresovca...
S podrobnejšou históriou fajkárstva sa môžu návštevníci Pohronského múzea v
Novej Bani bližšie zoznámiť v textovej časti výstavy Fajky...Históriu
dokresľuje obrovské množstvo rôznych druhov fajok – z hliny, dreva, zo skla,
morskej peny,z porcelánu, rôzne zdobených...Oči návštevníka pritiahnu nielen
indiánske fajky, vodné fajky, fajky z Afriky, Vietnamu, Číny, Talianska,či
domáce „štiavničky“ ale aj doplnky, ktoré k fajkám a fajčeniu bezprostredne
patria...Rezačky na tabak, mešce a tabatierky, stojany na cigary a stojany
na zápalky, rôzne typy zápaliek i zápalkových krabičiek...
Ing. Miron Mihalič z Košíc je nielen súkromným zberateľom fajok, ale aj
porcelánu, hodín a iných umeleckých predmetov. Návštevníci Pohronského múzea
v Novej Bani sa mali možnosť stretnúť s jeho nádhernou zbierkou porcelánu
začiatkom tohto roka na výstave „Porcelán v krehkosti a dokonalosti“...
Nitriansky Pipe Club J.I.M sa so svojou zbierkou predstavuje v našom múzeu
po prvýkrát. Bol založený v roku 2003 tromi nadšencami fajkovej histórie a
ich snahou nie je propagácia fajčenia, ale sústreďovanie informácií o
výrobe, používaní a postavení fajky a fajčenia v spoločnosti v minulosti a
dnes.
Dovedna 369 fajok a ostatných doplnkov sa teší na záujem návštevníkov tejto
výstavy rovnako, ako aj ich majitelia a organizátori...
Staré
pohľadnice Novej Bane a stredného Pohronia
Ing.Jaroslav Brodziansky a Doc.Ing. Ivan Herčko, CSc.
15. apríl – 31. máj 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
V Pohronskom múzeu v Novej Bani bola slávnostne otvorená výstava starých
pohľadníc, ktorá vznikla intenzívnou zberateľskou aktivitou Ing. Jaroslava
Brodzianskeho a Doc.Ing.Ivana Herčku,CSc. a dostala pomenovanie podľa regiónov,
s ktorými je úzko spätá – „Staré pohľadnice Novej Bane a
stredného Pohronia“.
Doc. Ing. Ivan Herčko, CSc. za svoje zberateľské
začiatky považuje obdobie pracovného pôsobenia v Slovenskom banskom múzeu v
Banskej Štiavnici a návštevu zberateľskej burzy, ktorú poriadal Klub zberateľov
kuriozít koncom decembra 1978 v Prahe. Stretli sa tu malí i veľkí zberatelia ,
českí i slovenskí, ktorí zbierali staré pohľadnice s rozličnou tématikou...Vtedy
sa mu dostala do rúk pohľadnica Žiaru nad Hronom, ktorá bola vlastne prvým
impulzom k dlhočnej zberateľskej vášni...
Ing. Jaroslav Brodziansky sa k zbieraniu pohľadníc
dostal omnoho neskoršie, koncom roka 2007. Záujem o históriu regiónov, miest a
obcí Slovenska premietal do hľadania starých pohľadníc na všetkých dostupných
burzách. V roku 2009 sa však svoj široký zberateľský zámer rozhodol zúžiť na
oblasť regiónov Žiar nad Hronom Žarnovica, Nová Baňa ...
Vznikla nielen bohatá a hodnotná zbierka, ale aj túžba predstaviť svoje
zberateľské unikáty širokej verejnosti. Vďaka priateľstvu Jaroslava
Brodzianskeho a Ivana Herčku si dnes môžu návštevníci tejto výstavy prezerať
staré pohľadnice a putovať po obciach a mestách od Hronskej Breznice, Hronskej
Dúbravy až do Hronského Beňadika.
Zberatelia a realizátori výstavy sa rozhodli pre grafickú úpravu výstavy v rámci
ktorej použili kópie starých pohľadníc, aby výstava mohla putovať po ďalších
mestách a obciach.
Dovedna 329 pohľadníc vytvára neopakovateľný, jedinečný, romantický obraz
krajiny, poukazuje na priemyselný rozvoj, na významné umelecko – historické
pamiatky a miestne dominanty...
Výstava je venovaná všetkým, ktorí v spomínaných regiónoch žili, žijú, alebo tam
aspoň vyrastali...Je venovaná všetkým, ktorí tieto regióny dôverne poznajú,
alebo spoznať chcú...
Drevené
variácie
Jozef Košík a Peter Staník
15. apríl – 31. máj 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Zaujímavou výstavou, ktorú Pohronské múzeum v Novej Bani pripravilo pre
návštevníkov, bude určite aj výstava nazvaná Drevené
variácie, v ktorej sa prezentujú práce dvoch ľudí, ktorých spája
neskutočná láska k drevu a ktorí začínali svoju cestu za umením opracovávaním
samorastov nájdených v lese...
Jozef Košík / 1945/ obyvateľ Hronoviec v okrese
Levice, povolaním zdravotník, milovník prírody a dreva...
Jeho láska k drevu je úzko spojená so zberom samorastov, ktoré s veľkým
zanietením opracovával, a tým v sebe stále viacej prebúdzal svoju obrazotvornosť
a umelecké sklony.
Zlom nastal asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď si kúpil univerzálnu vŕtačku
a vytočil pomocou nej svoj prvý svietnik. A potom ďalší a ďalší ...
Jozefovi Košíkovi sa tak otvorili nové obzory pri práci s jeho milovaným drevom.
Dal si podľa svojich predstáv zhotoviť točovku /sústruh/, na ktorej pracuje
dodnes. Zameriava sa prevažne na figurálnu svietnikovú tvorbu, občas svoju
zbierku doplní aj výrobou misiek.
Svoje výrobky dotvára moridlami, farbami i mosadzou, cínom, rôznymi textúrami,
opaľovaním, olejovaním i lakovaním.
Majú charakter úžitkovo – dekoratívny. Aj napriek tomu, že je Jozef Košík
samouk, jeho práce sú na vysokej profesionálnej úrovni.
Vystavoval v Hronovciach, Leviciach, Nitre i v Košiciach.
Inšpiráciu nachádza všade okolo seba, lebo ju hľadá otvorenými očami a veľmi
citlivo. Je až neuveriteľné, koľko variácií je možné urobiť z jedného „dreveného
valčeka“.
Peter Staník /1971/ rodák z Hodruše – Hámrov, kde
prežil svoje detstvo, navštevoval základnú školu a vyštudoval stredné odborné
učilište strojárske s maturitou, ktoré ukončil v roku 1989. Od roku 1991 žije v
Tekovskej Breznici, kde si založil svoju rodinu a žije tam doposiaľ. Jeho
umelecké cítenie a túžba po tvorbe ho nútili hľadať smer, ktorý by vyhovoval
jeho naturelu a prostrediu, v ktorom žije. Prešiel cestou od maľovania obrazov,
cez šitie kravát, ktorým vymýšľal originálne vzory a tvary ...V roku 1997 pri
prechádzke v lese našiel zaujímavý samorast, ktorý ho tak veľmi zaujal, že sa
pokúsil doma kuchynským nožíkom o jeho opracovanie...A prvé dielko bolo na
svete...Samozrejme, že sa postupom času ukázalo, že drevo je to, čo Peter Staník
tak veľmi hľadal a čo ho napĺňa. Drevo a drevorezby mu učarovali a stali sa
neoddeliteľnou súčasťou jeho bytia... Začal tvoriť, najprv len vyrezával rúčky
na črpáky a sochy s ľudovým motívom...Vo svojej súčasnej tvorbe sa autor
zameriava výlučne na sochy, ktoré majú hlbokú myšlienku a moderný charakter...Už
pod pseudonymom Peter Mydlo sa v roku 2009 predstavil na regionálnej súťaži
„Jarný salón“ v Žiari nad Hronom, odkiaľ jeho práce postúpili na celoslovenský
salón „Výtvarné spektrum“ v Humennom, kde sa odbornej porote najviac páčila
plastika s názvom „Sudičky“.
Organizátori výstavy veria, že výsledky snaženia Jozefa Košíka i Petra Staníka
budú odmenené záujmom návštevníkov tejto výstavy...
Porcelán
v krehkosti a dokonalosti
12. február – 31. marec 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
/súkromná zbierka Ing. Mirona Mihaliča/
Pohronské múzeum v Novej Bani v spolupráci s Tekovským múzeom v Leviciach
sprístupnilo výstavu Porcelán v krehkosti a dokonalosti. 293 vystavených
exponátov je len zlomkom z rozsiahlej súkromnej zbierky porcelánu Ing. Mirona
Mihaliča.
Pravý porcelán sa začal vyrábať až v 7. storočí n.l. a názov kaolín vznikol od
názvu kopca Gao – ling, kde sa ťažila porcelánová hlina. Porcelán bol veľmi
vzácny a určený len pre cisára a jeho dvor. Do Európy sa dostal porcelán okolo
roku 1290, kedy ho zo svojich ciest po Ázii doviezol Marco Polo. Bol to drahý
tovar, ktorý sa vyvažoval zlatom. O prvé napodobeniny v Európe sa pokúsili v 16.
storočí v Taliansku, ale kvalitný porcelán sa začal vyrábať až v 18. storočí vo
Viedni...
Prezentovaná súkromná zbierka je zaujímavá širokou škálou porcelánu a na výstave
môže návštevník vidieť historicky vzácny porcelán z Československa, Uhorska,
Číny, Anglicka, Talianska, či Rakúska. Vzácnosťou je kompletný servis z českého
porcelánu Loket starý asi 150 rokov, karlovarský porcelán a ďalšie a ďalšie
skvosty.
Miron Mihalič, povolaním stavebný inžinier, svoju zbierku rozširuje prevažne
kúpou a usiluje sa ho nielen kupovať, ale aj čo najviac o ňom vedieť. Hodnota
porcelánu je vždy prevýšená hodnotou formy, lebo každá výrobňa si udržiava
určitú z nich. K zbieraniu umeleckých predmetov, teda aj porcelánu, priviedla
zberateľa manželka Emília. Podľa slov zberateľa je porcelán hodnotnejší ako
krištáľ, je nesmierne farebný a určite zaujímavý aj tvarovo.
Najväčšiu hodnotu majú figurálne prvky, potom vázy a dózy a až posledné miesta
zaberajú jedálenské súpravy. Z porcelánových jedálenských súprav sú
najhodnotnejšie misy, na poslednom mieste sú to taniere...
Vystavovatelia veria, že vzácna zbierka zaujme čo najširší okruh obdivovateľov a
bude príjemným „osviežením“ v tomto zimnom čase...
História divadelných prehliadok v Novej Bani
12. február – 31. marec 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
/výstava k 35. výročiu, v spolupráci s POS ZH a OKI pri MsÚ Nová Baňa/
Pohronské osvetové stredisko v Žiari nad Hronom, Oddelenie kultúry a informácií
pri MsÚ v Novej Bani a Pohronské múzeum v Novej Bani sprístupnili výstavu
História divadelných prehliadok v Novej Bani venovanú ich 35. výročiu a ponúkajú
verejnosti archívne materiály zo všetkých ročníkov prehliadky amatérskych
divadiel...
Na dvadsiatich paneloch nájde návštevník množstvo fotografií z jednotlivých
divadelných hier, bulletiny obsahujúce základné informácie o divadelných
súboroch a naštudovaných hrách ...či pamätné knihy ...
Všetkým, ktorí pred 35 rokmi začali písať históriu tohto veľkého a určite veľmi
záslužného podujatia, patrí veľký obdiv a poďakovanie. Nielen za to, že založili
takúto tradíciu, ale aj za to, že nedovolili, aby táto tradícia do dnešných dní
zanikla... Jedným zo zakladateľov – vtedy okresnej súťaže – bol Dr. Peter Melek
a nazval ju „Divadelné preteky “. Do roku 1988 sa súťažilo aj o Pohár
Stanislavského za naštudovanie divadelnej hry od sovietskeho autora.
Divadelné prehliadky v Novej Bani mali veľmi pozitívny vplyv aj na rast
kultivovanej diváckej obce, ktorá za celé spomínané obdobie sleduje rast a vývoj
amatérskeho divadla v regióne.
Na „divadelnej“ Novej Bani sa striedali a opakovane vracali súbory z Bartošovej
Lehôtky, Banskej Belej, Banskej Štiavnice, Bukoviny, Bzenice, Hodruše – Hámrov,
Hliníka nad Hronom, Hornej Ždane, Hrabičova, Ilije, Kremnice, Jastrabej, Lovče,
Lovčice – Trubína, Novej Bane, Pitelovej, Podhoria, Rudna nad Hronom, Šašovského
Podhradia, Prenčova, Tekovskej Breznice, Tekovských Nemiec, Veľkej Lehoty,
Vyhieň , Žarnovice a Župkova.
Rovnako veľké množstvo odbornej práce vykonali lektori, ktorých bolo za 35 rokov
21...Dr. Peter Melek, Dr. František Hochstieger, Viktor Hrmo, Alžbeta Mullerová,
Július Katina, Eva Polcová, Anton Vozár, Július Boženík, Pavol Rohárik, Mária
Szolnokyová, František Držík a ďalší...
Výstava História divadelných prehliadok v Novej Bani je určená všetkým
priaznivcom divadla, je dôvodom na malé pozastavenie a zaspomínanie si ...
Egypt
– dar Nílu
12. október – 29. január 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Výstava „Egypt – dar Nílu“ ponúka návštevníkom príležitosť oboznámiť sa s
egyptským umením. Vystavené predmety predstavia staroveký svet, jednu z
najväčších civilizácií, ktorá prekvitala na brehoch Nílu a zahŕňa časové pásmo
od zjednotenia Egypta kráľom Menim /Narmerom/ až po kráľovnú Kleopatru, kedy sa
krajina dostala pod nadvládu rímskej ríše a faraónsky svet sa už nikdy
neobnovil...
Všetky vystavené predmety v počte 296 kusov pochádzajú zo súkromnej zbierky Jána Hertlíka,
rodáka
z Handlovej, v súčasnosti žijúceho v Pezinku a zbožňujúceho Egypt. Láska k
egyptskej kultúre, k dávnej civilizácii má korene v Hertlíkovej prvej návšteve
tejto africkej krajiny v decembri 2002. Ešte pred cestou sa z kníh oboznamoval s
bohatou históriou písanou na brehoch Nílu. Spomína na chvíle, keď po prvýkrát
uvidel veľkolepý Karnacký chrám, majestátne hrobky v Údolí kráľov vytesané do
skál...
Egypt sa stal pre zberateľa Hertlíka určitým životným štýlom. Opakovane sa tam
vracia, aby si znova a znova vychutnal dávnu históriu veľkých panovníkov.
Predmety – repliky, ktoré nosí z egyptských bazárov sa snaží rôznymi maliarskymi
technikami upraviť na podobu originálov, aké sú vystavené v múzeách po celom
svete...
K
Vianociam patrí betlehem...
14. december 2009 – 29. január 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Betlehem s Ježiškom symbolizuje prekrásnu chvíľu, keď tichým zimným večerom spod
okien sa nesie pieseň „Tichá noc, svätá noc...“
Zvyk robiť jasličky v kostoloch a v domoch zaviedol sv. František z Assisi v
roku 1223. Betlehemy sa zhotovovali z rôznych materiálov a ich význam pozná
takmer celý svet.
Komorne ladená výstava „K Vianociam patrí betlehem...“ je ukážkou rezbárskeho
umenia ľudových umelcov z Novej Bane a okolia a ich diela patria medzi skvosty
Pohronského múzea.
A hoci každý z betlehemov je iný – s maštaľkou, či bez nej – predstavuje malé
Jezuliatko, Máriu a Jozefa, osla a vola, ovečky, či psíka, pastierov, kráľov s
ich pokladmi, anjela – predsa je každý jedinečný...
V každom vystružlikanom detaile poznáme zručnosť rezbára, jeho pohľad na skromný
dar, ktorý dokáže rozjasniť naše oči zábleskom radosti a vďaky...Možno aj práve
preto sú betlehemy pre nás tak príťažlivé a možno práve preto ešte viacej
obdivujeme ich krásu a takmer umeleckú dokonalosť...
Zimné
nálady
14. december 2009 – 29. január 2010
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Čas plynie...jar, leto, jeseň, zima. Pestrá mozaika prírody, tak veľmi
harmonická a vždy odetá do toho správneho rúcha. Vnímame ju pocitmi, inokedy
očami. Silné zážitky a nezameniteľné obrazy si ukladáme do pamäti, maliari na
svoje plátna... No vari najvernejšie ich zachytávajú citlivé oči fotografov.
Pri pohľade na ich fotografie zatúžime na mnohých miestach pobudnúť, či len tak
zalistovať v knihe prírody...
Podmanivé čaro zimnej prírody prináša aj výstava Zimné nálady, ktorú Pohronské
múzeum v tento zimný čas pre návštevníkov pripravilo. Brána do krásy a
príznačného ticha sa pomaly odkrýva ...zasnežené stráne, snehom obsypané konáre
stromov a kríkov, ľadom pokryté hladiny potôčikov, trblietajúci sa sneh v
odlesku lúčov slniečka, či slnko sadajúce za zasnežené kopce, inoväťou
vyparádené vrcholky... Prekrásny obraz, nádherná studnica krásy, ktorá je
nevyčerpateľná, pretože aj napriek tomu, že sa pravidelne opakuje každý rok,
vždy je iná...
Poetická a snivá ...Teší dušu i oči...
Karel
a Jan – dvaja bratia
14. október – 30. november 2009
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Pohronské múzeum v Novej Bani pripravilo v roku významných
výročí – 20. výročie „zamatovej „ revolúcie, Mesiac česko – slovenskej
vzájomnosti, ako aj nedožité 65. výročie narodenia Karla Kryla výstavu pod
názvom „Karel a Jan – dvaja bratia“.
Po prvýkrát sa návštevníci v našom múzeu stretli s výstavou venovanou Karlovi
Krylovi „Spomienka na Karla Kryla“ v roku 2003. Materiály pochádzali zo
súkromnej zbierky Soni Donthovej a boli vystavené tak, ako putovali po
Slovensku...
A hoci sa väčšina materiálov dostala aj do tejto výstavy a môžeme hovoriť o
akejsi repríze, predsa dostala nový rozmer – bola doplnená o ďalšie zaujímavé
materiály a graficky upravená...
Rozhodli sme sa pri všetkej úcte ku Karlovi Krylovi pripomenúť návštevníkom aj rodinu, z ktorej pochádza nielen on, ale aj
brat Jan, ktorý si na výstave zasluhuje čestné miesto nielen preto, že je
bratom, ale aj preto, že svojimi koncertmi pre dospelých a pre študentov doma v
Česku, na Slovensku a v zahraničí nedovolí zabudnúť na velikána česko – moravsko
– slovenského hudobného a poetického neba... Dopredu sa ospravedlňujeme všetkým,
ktorí ovládajú život a tvorbu Karla Kryla odpredu, či odzadu – vždy rovnako a do
posledného detailu...
Našou snahou bolo poskytnúť skôr čo najfarebnejší obraz o rodine, o Karlovi, o
Janovi, o ich tvorbe tým, ktorí o nich vôbec nepočuli, alebo sa s nimi stretli
len letmo... Zaujímavosťou na výstave sú gitary, ktoré zapožičal Jan Kryl a je
to jeho a Karlova prvá gitara...
Budeme sa tešiť, ak sa výstava aj po druhýkrát stretne s čo najväčším ohlasom,
pretože, či bude aj tretia repríza – to je vo hviezdach a možno to vie len sám
Karel...
Textilná
tvorba 2009
19. jún – 30. september 2009
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Slávnostnou vernisážou bola dňa 19. júna 2009 otvorená v Pohronskom múzeu v
Novej Bani súťažná výstava neprofesionálnej tvorby s celoštátnou pôsobnosťou
„Textilná tvorba 2009“.
Výstava, ktorú organizuje BBSK - Pohronské osvetové stredisko v Žiari nad Hronom
v spolupráci s Pohronským múzeom v Novej Bani, ktorá je ojedinelá svojho druhu
na Slovensku a ktorá vstúpila do svojho tretieho ročníka ...
Za každou výstavou takéhoto rozmeru treba hľadať nielen zručnosť, kreativitu,
nápaditosť, tvorivosť ľudských rúk, ale aj zjednocujúci a podporujúci element,
ktorý dokáže podchytiť , povzbudiť, ukázať talentu smer... V tomto prípade je to
Mgr. Helena Soboslayová z Pohronského osvetového strediska v Žiari nad Hronom,
ktorá bola už pri zrode prvého ročníka a ktorej zásluhou nadobúda výstava stále
väčší rozmer, nadchýna stále viacej tvorcov, ktorým má čo povedať tradícia, ale
aj súčasné moderné umenie.
Neodmysliteľnou súčasťou vo všetkých troch ročníkoch sú študenti stredných
odborných škôl, ktoré sa textilnou tvorbou zaoberajú...V tomto roku sa
predstavili štyri stredné školy v rámci Slovenska a ich práce sa pohybujú na
poli profesionálnej textilnej tvorby. Organizátori sa preto rozhodli samostatne
hodnotiť práce študentov zo škôl s umeleckým zameraním a samostatne
neprofesionálnych výtvarníkov. Vznikli tak dve samostatné kategórie. Pribudla aj
nová kategória Hračka, ktorá návštevníkom poskytne zaujímavý pohľad na textilnú
hračku s citlivým odkazom na ľudové umenie...
Možnosť predstaviť svoje práce na verejnosti v oblasti textilnej tvorby využilo
79 autorov zo Slovenska s 250 prácami v kategóriách – Úžitkové predmety,
Dekoratívne predmety, Šperk a Hračka. Odborná porota doporučila vystaviť 219
prác od 71 autorov...
Organizátori podujatia - Pohronské osvetové stredisko v Žiari nad Hronom a
Pohronské múzeum v Novej Bani - nadviazali zaujímavú, hoci zďaleka nie prvú
spoluprácu a veria, že spoločné úsilie organizátorov, tvorcov prinesie
inšpiráciu pre ďalších a ďalších autorov a veľké množstvo obdivovateľov v úlohe
návštevníka tejto výstavy...
Kovačica - mekka svetovej insity
19. jún – 30. september 2009
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Výstava zapožičaná zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, poukazujúca
na najdôležitejšie medzníky obce Kovačica v Srbsku, ktorá sa stala kolískou
insitného umenia na Slovensku. Prezentuje základné historické etapy obce, jej
významné osobnosti a ľudovú kultúru...
Výstavu na dvadsiatich paneloch autorsky pripravila PhDr. Zuzana Drugová,
grafický návrh realizovalo štúdio Harmony.
Hlavnou myšlienkou pri realizácii výstavy bola snaha, aby sa kvalitná
prezentácia dostala s kovačickou insitou do sveta a bola hodnotným
reprezentantom...
Históriu insitného umenia v Kovačici začal písať Martin Paluška (1913 – 1983),
Michal Bíreš (1912 – 1981) a Ján Sokol (1909 – 1982), ktorí založili maliarsku
sekciu pri kultúrnom spolku Pokrok v Kovačici...
Slávu kovačickej insite priniesli Martin Jonáš (1924 – 1996) a Zuzana Chalupová
(1925 – 2001). Diela týchto dvoch umelcov boli prvé, ktoré obišli celý svet a
dostali sa do súkromných zbierok najvýznamnejších svetových osobností...
Veľmi dôležitým reprezentantom a šíriteľom
kovačickej insity vo svete je od roku
1991 Galerija Babka...Už osemnásty rok pripravuje mnohé prezentačné aktivity po
celom svete – Expo 92 Sevila, Expo 96 Lisabon, Expo 2000 Hanover, Expo 2006 Aici
– Japonsko...a ďalšie a ďalšie...
Len v roku 2007 boli diela kovačickej insity prostredníctvom Galerije Babka
prezentované v Európskej komisii v Bruseli, v Strassburgu, v Európskom
parlamente v Bruseli, v Metropolitnom múzeu v Tokiu...
Pri výpočte prezentačných úspechov však nesmieme zabudnúť, že kovačické insitné
umenie sa teší veľkému záujmu a obľube u návštevníkov múzeí a galérií na
Slovensku.
Organizátori výstavy Kovačica – mekka svetovej insity veria, že tak tomu bude aj
v Pohronskom múzeu v Novej Bani ...
Ladislav Vychodil: Scénografia v zbierkach Divadelného ústavu
27. apríl – 10. jún 2009
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Pohronské
múzeum v Novej Bani v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave sprístupnili
výstavu nazvanú Ladislav Vychodil – Scénografia v zbierkach Divadelného
ústavu...
Predstavuje Ladislava Vychodila (1920 – 2005) – scénografa, výtvarníka, pedagóga
a jednu z vedúcich osobností slovenského divadelného života.
Narodil sa v Háčkach na Morave, vyštudoval v Prahe a v Brne. Od roku 1945
pôsobil ako šéf výpravy SND, v rokoch 1953 – 1983 bol zakladateľom a vedúcim
Katedry scénografie na VŠMU v Bratislave, v rokoch 1969 – 1971 viedol Katedru
scénografie na pražskej DAMU. V roku 1977 sa stal vysokoškolským profesorom...
Tvorbu Ladislava Vychodila poznajú v divadlách Slovenska, Čiech, Poľska, v
Saratove, vo Viedni, v Budapešti, v Sofii, v Bruseli, v Novom Sade, v Lipsku, v
Santa Barbare, v Štokholme ... S jeho tvorbou sa pravidelne verejnosť
zoznamovala aj v rámci medzinárodnej výstavy Pražské quadrienále, ale aj na
zahraničných výstavách scénografie
( Nemecko, Maďarsko, Kuba, Argentína, Chile, Francúzsko... Bol držiteľom Zlatej
medaily prezidenta Brazílskej republiky za najlepšiu scénografickú expozíciu na
bienále v Sao Paule. Medzi jeho žiakov patril výnimočný slovenský scénograf Aleš
Votava. Významná bola spolupráca s režisérmi – Budským, Pietorom, Bednárikom a
ďalšími...
V roku 1994 na pôde Divadelného ústavu v Bratislave sa zrodila myšlienka
zozbierať práce profesora Vychodila a pokúsiť sa sústrediť jeho dielo. Takto sa
podarilo zozbierať 2577 kusov scénografík. V roku 1998 odkúpil Divadelný ústav
od Vychodila aj makety, ktoré priebežne odborne reštauroval Kamil Granec.
Pribudli aj veľkoplošné maliarske návrhy a 97 obálok s početnými skicami a
štúdiami pracovného charakteru...
Výstava v Pohronskom múzeu v Novej Bani prezentuje len malý zlomok spomínanej
zbierky...
Dokumenty z ciest III. – Argentína fotoobjektívom Svetozára Gavoru
27. apríl – 10. jún 2009
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Pútavá
výstava fotografií, ktorú sprístupnilo Pohronské múzeum v Novej Bani, je
treťou výstavou z cyklu
Dokumenty
z ciest, autorom ktorých je Svetozár Gavora.
Po krajinách Nórsko a Chile sa rozhodol návštevníkom predstaviť opäť
jednu z tých vzdialených a menej známych, ale aj menej navštevovaných
krajín – Argentínu...
Takmer na stoštyridsiatich fotografiách podáva Svetozár Gavora obraz o
tejto krajine...O krajine známej svojím futbalom, o krajine patriacej v
prvej polovici minulého storočia medzi desať najbohatších krajín sveta,
krajine zasľúbenej – kam niektorí v minulosti utekali za lepšou obživou,
iní za slobodou, o krajine s fantastikou prírodou do obrazu ktorej
patria ľadovce, jazerá, vodopády i obrovské rašeliniská.
Fotografie napovedajú, že Argentína je krajinou so svojráznou kuchyňou,
krajinou mrakodrapov i honosných budov, bulvárov, divadiel, či
galérií...
Dôležitým
poznaním je, že Argentína podľa slov prekladateľa, cestovateľa a
zanieteného fotografa Svetozára Gavoru je krajinou, ktorá vryje do duše
nezmazateľnú stopu, pretože jej kultúra, jej ľudia, jej príroda sú
jednoducho neopakovateľné...
Neopakovateľnú atmosféru budú mať určite aj besedy o Argentíne so
Svetozárom Gavorom, ktoré sa uskutočnia v rámci výstavy v priestoroch
Pohronského múzea v Novej Bani ...
Z
r k a d l e n i e
25. 02. – 15. 04. 2009
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Pohronské
múzeum v Novej Bani sprístupnilo výstavu nazvanú Zrkadlenie.
Je výsledkom prvého ročníka výtvarnej súťaže, ktorú vyhlásila Rodičovská rada
pri Strednej odbornej škole Ladislava Bielika v Leviciach pod záštitou Úradu
nitrianskeho samosprávneho kraja v roku 2008.
Súťaž
bola výzvou pre študentov stredných škôl, gymnázií a základných umeleckých škôl
z oblastí v povodí Hrona, aby svojimi prácami, inšpirovanými krajinou, kultúrou
a obyvateľmi Pohronia prispeli k vzájomnej komunikácii prostredníctvom umenia k
rozvoju spolupráce regiónov...
Cieľom súťaže bolo vyhľadávať mladé talenty, nadviazať spoluprácu regiónov v
umeleckej oblasti, komunikovať prostredníctvom umenia, konfrontovať umeleckú a
osvetovú činnosť jednotlivých regiónov.
Do súťaže boli zaradené práce zo šiestich kategórií: kresba, maľba, grafika,
umelecká fotografia, textilná tvorba, kombinovaná technika a medzi kritériá
hodnotenia patrila inšpirácia regiónom, originalita a kreativita, kvalita a
čistota technického spracovania, estetické a výtvarné hodnoty...
Každá kategória má na výstave Zrkadlenie bohaté zastúpenie a tak sa tu
návštevník stretne s množstvom výtvarných prác, návrhov kostýmov, ako aj ich
realizáciou s množstvom netradičných prvkov i materiálov...
Plazy
našej prírody – potomkovia dinosaurov
25. 02. – 15. 04. 2009
Pohronské múzeum, Nová Baňa
Pohronské
múzeum v Novej Bani v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici
sprístupnilo zaujímavú výstavu Plazy našej prírody – potomkovia dinosaurov.
Autorkou výstavy je pracovníčka Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Mgr.
Lenka Sedliaková a na šesťnástich paneloch predstavuje slovenských zástupcov
bohatej živočíšnej skupiny plazov ako veľmi krásne a nesmierne zaujímavé
živočíchy hodné pozornosti, ochrany i obdivu...
Autorka ich prestavuje v rôznych rovinách –
v
náboženských predstavách, v poverách a predsudkoch, v dokumentovaní vývoja
plazov- ich stavby tela, zloženia kože, zmyslovej výbavy, či
rozmnožovania...poukazuje aj na ich význam i ohrozenie....
Návštevník sa na výstave dozvie aj to, ako sa dá bezpečne rozoznať jedovatá
vretenica, ako plazy v prírode môžeme nerušene pozorovať, ako sa máme správne
zachovať pri náhodnom stretnutí s hadmi na prechádzke v lese, či pri vode...
Pestrým oživením výstavy sú preparované plazy fauny Karibiku – mláďatá
krokodíla, kareta obrovská, leguán rodu cyclura...