Budova historickej radnice | História múzea
Architektonickou
dominantou centra Novej Bane je nepochybne budova bývalej radnice – sídlo
Pohronského múzea. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného
charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia -po požiari bola prestavaná, pričom bolo odstránené tretie poschodie a bola doplnená
hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza
z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová
klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V
zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských
panovníkov. Z priestorov pod objektom, zaklenutých valenými klenbami vychádzajú
podzemné chodby (mestské katakomby). O pôvodnom účele budovy existuje množstvo
dohadov, ako i povestí tradované ústnym podaním. Najpravdepodobnejším sa však
zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom v zmysle nariadenia Karola
Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť
takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé
kovy. Na čele kráľovského domu stál prefekt comes camerae camerarius, teda
banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle
ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata iba banský gróf. Existencia banských grófov
je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa
spomína po prestavbe od 18. storočia.
Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1965-1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok.
