Expozícia pravekého osídlenia | Expozícia histórie |
Expozícia národopisu |
Umeleckohistorická expozícia
Novobanské reflexie | Meštiansky interiér |
Insitná drevorezba | Historické
hodiny | Vulkán Pútikov vŕšok
EXPOZÍCIA HISTÓRIE MESTA
Prezentuje
vznik a počiatky mesta, dejiny jeho správy, baníctva, remesiel a sklárstva.
Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža
počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny.
Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich -
neskoršej Novej Bani, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné
žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi
výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu.
V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a
postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo... Z hľadiska
správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a
1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8.
septembra
1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z
roku 1355. Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku 1348.
Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14.
stor., kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po
krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných
nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou – zničenie
mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v
17. storočí takmer vyľudnili.
Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva.
Zatopené banské diela mal zachrániť atmosférický ohňový stroj, zostrojený v roku
1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na
európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinárska spoločnosť na ťažbu
zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887,
kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.
V expozícii pútajú pozornosť banícke nástroje, rôzne typy svietidiel a najmä
funkčné pohyblivé modely banskej techniky.
Z oblasti baníckeho folklóru je nesporne zaujímavým exponátom „Poriadok, čize reguly baníckej mládeže“ z roku 1676, podľa ktorého sa mala správať novobanská mládež, počas svojich tradičných fašiangových zábav, ako aj ďalšie rekvizity, počas nich používané, napr. symbolické kladivko a želiezko, vyrezávané z dreva, pochádzajúce z 18.stor.
Ďalšia časť tejto expozície je venovaná ukážkam baníckeho umenia, ako sú
figurálne drevené plastiky v tradičnom baníckom kroji. Atraktívne sú modely
baní, tzv. bane vo fľaši, alebo fľaše trpezlivosti, vo vnútri ktorých autori
vytvorili niekoľkopodlažné výjavy zobrazujúce prácu baníkov.
Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov,
zručnými
remeselníkmi (vynikajúci hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri kachliari,
kožušníci….),
O bohatých remeselníckych tradíciách v meste podávajú svedectvo autentické
cechové zvolávacie tabuľky, zdobené cechové truhlice, originály písomností,
nástroje a výrobky zručných remeselníkov, ktoré dokresľujú obraz o živote mesta
v minulosti.
V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských
sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním
sklárne v Novej Bani. O sklárskej výrobe svedčia ukážky najtypickejších pohárov,
pijačiek, fliaš, džbánov, či brúseného skla.
