Expozícia pravekého osídlenia | Expozícia histórie |
Expozícia národopisu |
Umeleckohistorická expozícia
Novobanské reflexie | Meštiansky interiér |
Insitná drevorezba | Historické
hodiny | Vulkán Pútikov vŕšok
EXPOZÍCIA PRAVEKÉHO OSÍDLENIA ŽIARSKEHO REGIÓNU
Predstavuje
návštevníkom artefakty z archeologických výskumov a prieskumov v oblasti
pôsobnosti múzea, ktoré v chronologickom slede poskytujú obraz vývoja
materiálnej kultúry od paleolitu až po koniec stredoveku.
Počiatky osídlenia tohto regiónu, ktoré siahajú do obdobia okolo roku 40 000
pred n.l. a sú prezentované kolekciami štiepaných kamenných nástrojov domácej
proveniencie. Na ich zhotovovanie využívali prví osídlenci prírodné ložiská
limnokvarcitu v Žiarskej kotline.
V období mladšej a neskorej doby kamennej boli úrodnejšie oblasti stredného Pohronia osídlené ľudom kultúry s lineárnou keramikou a ľudom lengyelskej kultúry (cca 4 000 – 2 500 pred naším letopočtom). Najstaršími archeologickými nálezmi priamo z Novej Bane sú kamenné sekeromlaty z neskorej doby kamennej. Stopy po prítomnosti neolitického človeka v tejto oblasti reprezentujú aj ukážky keramiky a kamenných nástrojov z lokality Psiare. Nepochybne pozoruhodným je inventár hromadného rituálneho hrobu z Vyšného nad Hronom, datovaný do obdobia asi 4000 rokov pred n.l.
Doba bronzová nám zanechala pamiatky ľudu lužickej kultúry v
podobe výšinných opevnených hradísk, otvorených sídlisk a popolnicových
pohrebísk (10. - 9. storočie pred naším letopočtom). Mladú a neskorú dobu
bronzovú predstavujú ojedinelé nálezy bronzových nástrojov a spôn z oblasti
stredného Pohronia a rozsiahly výber keramiky a drobných predmetov z
preskúmaného žiarového pohrebiska nositeľov lužickej kultúry v Žiari nad Hronom-
Horné Opatovce.
Naši slovanskí predkovia vybudovali celý rad opevnených hradísk, chrániacich
cestu Pohroním. Jedným z najväčších bolo Zámčisko pri Novej Bani (10. - 13.
storočie) Malo až 7 ha plochy opevnenej valom a priekopou.
Zo Zámčiska pochádza aj zatiaľ najstarší nález ryolitového žarnova. Výroba mlynských kameňov z domáceho ryolitu sa v Novej Bani datuje od včasného stredoveku. Až do prvej svetovej vojny tu pracovala továreň na mlynské kamene, ktorá vyvážala svoje výrobky po Európe. Zámčisko je aj najstaršou známou archeologickou lokalitou na okolí. Jeho prvú mapu vyhotovil mestský a lesný inžinier Ján Flakovics v roku 1869.
Zo stredoveku nám zostali v regióne pamiatky osídlenia mestského i vidieckeho charakteru a zrúcaniny mnohých hradov, ktoré sa kedysi pyšne týčili na strategicky výhodných polohách popri pohronskej ceste. (Tekovská Breznica, Rudno nad Hronom, Revište, Šášov). Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku, založený v 11. storočí bol centrom správy, vzdelanosti, obchodu i hodnoverným miestom. V expozícii vystavené predmety pochádzajú nielen zo zbierok nášho múzea, ale časť z nich je zapožičaná z AÚ SAV Nitra, AM SNM Bratislava a EM SNM Martin.
